
V 60. rokoch som pod umeleckým vedením renomovanej vysokoškolskej profesorky Gerdy Matejkovej-Feldenovej dostal rozhodujúci podnet, aby som sa od tej chvíle intenzívnejšie venoval výtvarnému umeniu. V rámci dôsledného samouckého procesu som si rozširoval svoj umelecký slovník, spočiatku so zameraním na malorozmerné, naturalistické diela, predovšetkým v tuši a perom. Postupom času som však začal vnímať toto formálne obmedzenie ako príliš málo priepustné pre spontánnosť a emocionálnu bezprostrednosť. Preto som sa postupne začal orientovať na veľkoformátovú abstraktnú maľbu akrylom, ktorá mi otvorila voľnejší, gestický obrazový jazyk. Z tohto procesu sa vykryštalizovalo moje ústredné umelecké krédo: „Tvorba priestoru prostredníctvom dynamiky farby a formy.“ Tieto dve veci sú pre mňa odvtedy silami, ktoré poháňajú priestor.
Vo svojich obrazoch rozvíjam tieto energie, až kým divákovi neposkytnú priestor pre vizuálnu rezonanciu. Moja maľba je pozvánkou na prežívanie farby a formy ako živých impulzov. Riadi ma intuícia a vytváram diela, ktoré uvádzajú priestor a vnímanie do pohybu.